Pravidlá a podmienky chatovania si prečítajte ešte pred vstupom do CHAT miestnosti v rubrike Blog - Chat
Vstup do chatu - TU

5.diel

26. června 2008 v 17:54
Toto je komix mojej sestry, ktorý má uverejnený na blogu www.harakiri.blog.cz a dovolila mi ho sem daváť xD
Susan:
Bolo už okolo pol dvanástej keď sa Rebecca vrátila.Hneď som na ňu vyletela:
-No čo, kam si zmizla, čo si robila?
-Bola som u Iana...zavolal ma totiž a ja som zaspala, tak som musela prchať....
-Faaakt?A čo, ako bolo:-D?
Všetko mi to povysvetľovala a potom prišla k tej časti, ako sa jej opýtal na to, či by s ním nechcela chodiť....
-Mno, čo ja viem?Musím si to rozmyslieť....
-Faaaakt?
-Ja viem, páči sa mi, ale beztak....je to trošičku divné...aj on, aj vôbec....
No, to som sa teda musela zasmiať!Rebecca, ktorá vždy mala nápadníkov na každý prst 10 a ničím okolo nich sa nezaoberala si teraz robí starosti kôli nejakému Ianovi z Kosatcovaj ulice=).....to mi pripomína, že musím napísať úvahu:Ako by sa ešte dalo pomôcť k ochrane chránených rastlín.....Ale to je jedno.Opýtala som sa jej:
-Hm, a čo si mu na to povedala?
-Že si to ešte musím rozmyslieť.....ja fakt neviem
Potom si šla umyť ruky a ja som pripravila obed......čo ja viem, je z toho taká divná, neprítomná....
Nechala som čo-to ešte variť a šla som do obývky....Rebecca tam sedela a pozerala telku
-Rebecca....počúvaj, prečo si kvôli nemu taká divná....veď sa ti páči a vôbec...v čom je problém?
-To by si nepochopila....čo ja viem, povedala som, že sa mi páči a asi ho aj mám rada, ale ajtak....
-....nie je to ten pravý?-dokončila som za ňu.
-To zas nie-zasmiala sa-To je otrepaná fráza, je to gýčové.....a Iana som nebrala ako vážnu známosť
Asi som pochopila, ale Rebecca aj naďalej bola taká....neprítomná, alebo ako by sa to dalo povedať.Potom sme prepli na počasie:
-Milí diváci, máme príjemnú teplotu, zo západu sa k nám blíži tlaková níž a ešte dnes môžeme očakávať dažďové prehánky
-Nič tam nedávali a ja som šla skontrolovať to jedlo....potom som išla na wecko.
Pozrela som sa na seba v zrkadle.Chcela tým Rebecca naznačiť, že neviem nič o vzťahoch?No, možno je to aj pravda......mám 24 rokov a doteraz som mala jediného chalana....chodili sme spolu asi trištvrte roka na strednej....hm....neviem objektívne posúdiť, či vyzerám dobre alebo zle, ale zmena imidžu by sa mi možno zišla.Stále nosím len taký účes so šatkou?Nie je to fádne?
Potom som sa tým prestala zaoberať a išli sme jesť.
Stále mi vŕtalo v hlave, ako by som mohla Rebecce zdvihnúť náladu.A vtom mi to došlo:nakupovanie!
-Rebecca, čo keby sme si zašli nakupovať?Trebárs....ja neviem...-.uvažovala som, čo by ju tak najviac rozptýlilo-do Minassi Town(skvelé čisto nákupné mestečko, najväčšie v okolí, o ktorom som počula toľko rozprávať.......niečo ako Pandorf v Rakúsku, ale väčšie)....aby si sa trochu odreagovala
-Fakt?-hneď sa tvárila veselšie-No, keď to so mnou pri nakupovaní vydržíš........
Samozrejme, že súhlasila(je to predsa Rebecca) a ochvíľu už pre nás prišiel taxík(ani jedna nemáme vodičák)
Nastúpili sme a Rebecca sa zjavne chystala na veľký nákup;)
-Minassi Town, už ideme!
Po ceste sa prehnala aj búrka, ale keď sme dorazili, bola už preč, vyšlo slnko a zostali len mláky.
Všade sme videli toľko obchodov....bola som unesená, ale to nebolo nič v porovnaní s Rebeccou....tá behala sem a tam, stále niečo pozerala.Behala z jedného butiku do druhého....Potom sme prišli až na námestie, k jednému veľmi slávnemu obchodu, ktorý tu stojí už roky....je to významný reťazec obchodov, zariadený starobylým nábytkom a hriešne drahý.
Rebecca hneď bežala dnu, hľadela na všetky tie oblečky....páni, toho tam bolo fak dosť.....ja som sa však zdržala vonku, zbadala som tam nádherného psíka a mačičku....majiteľka mi dovolila pohladkať ich a tomu psíkovi som dala kúsok čokolády.
Rebecca medzitým horlivo vyberala, skúšala, nakupovala.....
Keď prišla k pokladni s fakt slušnou kopou vecí, pokladníčka na ňu najprv len zmätene pozerala, ale vzápätí jej to všetko s radosťou nablokovala=D(nebolo to príliš lacné)
a potom sme ešte odišli do bufetu....len tak, na džús.
-Diky Susan, že si ma sem zobrala.......nakúpila som toľko skvelého oblečenia!-hrozne sa rozplývala nad všetkými tými vecičkami a ja som bola šťastná, že sa mi konečne niečo podarilo....
....ale tešila som sa tak trochu predčasne...
-Ale ja stále neviem, čo s tým Ianom mám urobiť....som v nejakom zlome, ani tam, ani späť sa neviem pohnúť......
-Ale prečo vlastne?
-No, to práve neviem-povedala trpko
-Čo ja viem, neskúsila by si sa s ním stretnúť?-nadhodila som-Alebo...keď si v nejakom životnom zlome, možno by si mala niečo zmeniť....alebo žačať robiť niečo nové.
Viem to dobre, potom, čo som sa rozišla s tým chalanom zo strednej, začala som sa naplno venovať enviromentalistike, napĺňalo ma to, dodnes sa tým zaoberám a chalani mi príliš nechýbajú.
-Alebo aspoň malá zmena...chvíľková-nadhodila som
-No, lenže aká?.........počkaj, už to mám!Zmením účes!
-Čo?
-Účes!To je to na hlave!
-A prečo, máš ho dobrý!
-Sama si mi hovorila, aby som niečo zmenila....
-Tak teda ok, mne je to jedno....
A o chvíľu sme už aj s taškami v rukách prechádzali cez mesto ku kaderníctvu.
Nakoniec som si aj ja niečo kúpila-mali tam celkom pekné šaty a vôbec....
Už sa stmievalo, keď sme tam prišli.Všetci nás hneď srdečne privítali a začali nám ponúkať kopu služieb.
Rebecca najskôr hľadela na katernícke kreslo s obavami, ale potom sa nechala prehovoriť.
-Nebojte sa slečna, spravím vám uňo ňuňo účes aj make-up, čo len budete chcieť!Okrem toho vám môžem dať niekoľko užitočných kozmetických rád, aj keď vy to pravdaže nepodrebujete....-Rebecca sa len zaškerila
-Tak, čo by ste si predstavovali?-opýtal sa kaderník.Vyzeral mierne....akoby to povedala Rebecca priteplene.
-Ďakujem, so svojím make-upom som celkom spokojná, rada by som...nový účes.Chcela by som sa vrátiť k svojej pôvodnej farbe vlasov....k hnedej.Ďalej to nejako prestrihať a vytvoriť jednoduchý pekný účes.....
-Vidím, že ste veľká odborníčka....viem, čo by vám sedelo....-a už aj zobral nožničky a začal ju strihať.....medzitým som premýšľala nad tým, nad čím ráno v kúpeľni.....čo keby som zmenila imidž?Teda, aspoň účes.Hneď som si aj sadla do druhého kresla a nechala si poradiť od kaderníčky...čo by sa mi hodilo, ako by som si mala upravovať vlasy...a o chvíľu ma už strihala, upravovala jedna radosť.
A takto sme vyzerali:
Myslím, že sa to celkom vydarilo......Rebecca sa dokonca rozhodla, že na druhý deň pôjde za Ianom a porozpráva sa s ním.........aj keď ešte nevie, ako to dopadene, tak si (možno aj zásluhou nového účesu) verí.
(na druhý deň)
Rebecca sa vychystala a potom sa mi ukázala v predsieni.Mala na sebe jeden z tých kúskov, ktoré si kúpila a vyzerala naozaj dobre:
-Držím ti palce!Dokážeš to!Choď!
No nebolo treba.Zrazu zazvonil telefón a Rebecca ho s obavami zdvihla.
Presne tak.Bol to Ian.....
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama